Prečo spíme?

Spánok je jednou zo základných životných potrieb každého človeka. V dnešnej dobe je však časté, že je táto potreba utláčaná do úzadia bez uvedomia si možných dôsledkov, ktoré idú ruka v ruke s nedostatkom, ale tak isto aj s prebytkom spánku. Správne množstvo kvalitného spánku zabezpečuje regeneráciu, pozornosť a lepšiu náladu. Každý človek sa však môže svojim spánkom odlišovať od ostatných.

Ste ranné vtáčatá či nočné sovy?

Samozrejme poznáme osoby (a mnohí možno pociťujeme voči nim nevraživosť), ktoré sa s úsmevom zobúdzajú s východom slnka a načúvajú spevu vtákov. Na rozdiel od nich sú tu však aj ľudia, ktorí si počas rána zakrývajú tvár vankúšom a najradšej by na štebotajúce vrabce na parapete vzali vzduchovku. 

Do prvej kategórie sa zaraďujú takzvané „ranné vtáčatá”. Väčšina týchto spáčov vstáva v skorých ranných hodinách s množstvom energie. Často sa ale unavia už v skorých večerných hodinách a ku spánku sa ukladajú spolu „so sliepkami”. Je dokázané, že ranné vtáčatá sú na rozdiel od svojich protikladov spoločenskejšie a veselšie, avšak problém môžu pocítiť pri dlhodobom udržiavaní vzťahov s inými ľuďmi, nakoľko málokedy vládzu zostať hore po deviatej či desiatej večer.

Na druhej strane sú zas „nočné sovy”, ktoré preferujú neskoré vstávanie. Títo ľudia sú totiž najproduktívnejší práve počas poobedných alebo večerných hodín. Byť nočnou sovou môže byť v niektorých prípadoch naozaj obtiažne, keďže školy a rovnako aj väčšina profesií vyžadujú pozornosť práve od skorého rána. Je dokázané, že tento druh spáčov je viac náchylný na mentálne alebo metabolické problémy, no zároveň sa medzi nimi nachádza najviac umelcov či spisovateľov, ktorí práve v neskorých nočných hodinách vykazujú najvyššiu úroveň kreativity. 

Ku koncu vlastne nezáleží na tom, aký typ spáča sme. Čo je dôležité, je množstvo spánku, ktoré potrebujeme k úplnému odpočinku. 

Aj dĺžka spánku je dôležitá

„Správne množstvo spánku do značnej miery závisí od vášho veku.” 

Americká organizácia The Sleep Foundation, ktorá sa venuje štúdiu spánku, odporúča rôznu dĺžku spánku zameriavajúc sa pri tom na vek ľudí. Takí novorodenci podľa tejto organizácie prespia 14-17 hodín denne ale naopak ľudia starší ako 65 rokov už dokážu spať len 7-8 hodín. Najväčšie zmeny v potrebnom množstve spánku sa pritom vyskytujú najmä u detí a mládeže. Na množstvo spánku majú taktiež dopad aj poruchy spánku, medzi ktoré patria aj najznámejšia insomnia, teda nedostatok spánku a hypersomnia, teda prebytok spánku. Hypersomnia síce neznie tak hrozivo ako jej opačný pól, no aj ona môže spôsobiť viac problémov, ako by si človek myslel. 

Aké štádiá spánku poznáme?

Akonáhle zaspíme, naše telo sa dostáva do spánkového cyklu, ktorý sa rozdeľuje na štyri štádiá. Prvé tri štádiá sa nazývajú NREM (non rapid eye movement) a konečné, štvrté sa nazýva REM (rapid eye movement) štádium. Tieto štádiá sa v cykloch opakujú celú noc, až kým sa nezobudíme. Pre väčšinu ľudí je typický čas trvania jedného cyklu 90-120 minút. NREM štádiá pritom zaberajú 75-80% z každého cyklu. Môže sa tiež stať, že cez noc na krátky okamih precitneme, no ráno si to už nepamätáme. Tieto fázy sa nazývajú „W-fázy”.

1. NREM štádium

Značí obdobie tesne po upadnutí do spánku. Nazýva sa aj „ľudský spánok”. Prejavuje sa uvoľnením svalov a spomalením srdečnej činnosti, dýchania a pohybu očí. Mozgové vlny sa postupne upokojujú. Táto fáza väčšinou prebieha len pár minút, no človek sa počas nej najľahšie prebudí.

2. NREM štádium

Spánok sa v tomto štádiu prehlbuje. Srdečná činnosť a dýchanie stále klesajú, svaly sa viac uvoľňujú, očné pohyby úplne prestávajú a telesná teplota klesá. Toto štádium spánku môže trvať až hodinu a radí sa k najdlhšiemu štádiu spánku.

3. NREM štádium

Tretie NREM štádium hrá veľkú úlohu tým, že v nás vyvoláva pocit sviežosti do nového dňa. Srdce, dýchanie aj mozog dosahujú najnižšie funkčné úrovne. Je to štádium hlbokého spánku počas ktorého mozog preukazuje odlišné frekvencie vĺn, takzvané „delta vlny“.

REM štádium

Prejavuje sa rýchlym pohybom očí. Srdce, dýchanie aj krvný tlak sa počas tohto štádia zvyšujú. Vyskytuje sa tu živšie a intenzívnejšie snenie ako v NREM štádiách, kde sú sny menej časté. Ruky a nohy počas snenia stuhnú, aby predchádzali akýmkoľvek vonkajším prejavom tela. REM štádium sa spája aj s pamäťovou „konsolidáciou”, čo značí spracovávanie krátkodobej pamäte do dlhodobej. Dĺžka REM štádia sa s pribúdajúcim vekom skracuje, čo znamená, že starší ľudia spánkom v tomto štádiu strávia len okolo 25% času.

Prečo sa nám sníva?

Existuje niekoľko teórí, prečo sníme. Počas spánku sa nám môže snívať o našich túžbach a cieľoch, ktoré chceme dosiahnuť. Sny nám môžu slúžiť aj ako spôsob psychoterapie na vyrovnávanie sa s prebiehajúcimi udalosťami. Tiež nám pomáhajú spracovávať informácie prijaté počas celého dňa. Väčšina snov trvá 5-20 minút. Počas noci teda môžeme prežiť až 6 rozdielnych snov, no na 95% z nich aj tak krátko po prebudení zabudneme. Okrem obyčajných snov sa môžeme stretnúť aj so živými snami či spánkovou paralýzou. Živé sny alebo inak „lucídne sny” sú známe tým, že si dokážeme uvedomiť, že to, čo sa nám odohráva pred očami je len sen. V niektorých prípadoch dokonca dokážeme ovplyvniť aj dej sna. Nie každý človek však máva lucídne sny. Neurovedci dokázali, že ľudia, ktorí prežívajú živé sny majú zväčšenú prednú časť mozgu, ktorá sa nazýva „prefrontálny kortex”. Ten je zodpovedný za rozhodovanie a spomínanie. Napriek tomu, že je živé snenie veľmi fascinujúce a unikátne, kvalitu spánku človeka rapídne zhoršuje.

Spánková paralýza je naopak skúsenosť, na ktorú by množstvo ľudí najradšej zabudlo. Paralýza sa najčastejšie vyskytuje krátko pred zobudením alebo krátko po upadnutí do spánku a určite nie je príjemným zážitkom. Prejavuje sa neschopnosťou hýbať telom a taktiež vizuálnymi zjavmi, ktoré sú opisované ako zlé či temné stvorenia. Človek počas spánkovej paralýzy často cíti tlak na hrudi alebo sa dokonca dusí. Tento jav môže byť dokonca dedičný a najčastejšie sa začne vyskytovať už v pubertálnom období. V každom prípade má spánková paralýza mnoho príčin, ktoré sú nie vždy odstrániteľné. 

Na záver by som teda zodpovedala otázku: „Prečo spíme?”  V prvom rade spíme preto, aby sme si oddýchli a udržali si zdravie. Spánok teda netreba podceňovať. Pozor si však treba dať aj na to, aby sme ho nemali nadbytok. Ako sa hovorí, všetkého veľa škodí a ani spánok nie je výnimkou. 

Newsletter

Chceš vedieť o našich novinkách? Prihlás sa na odber a my ti ich všetky pošleme priamo do mailu

Podpor nás zdieľaním

Páči sa ti článok? Zdieľaj ho s kamošmi na sociálnych sieťach

Páčil sa ti článok? Aj tieto by ťa mohli zaujať.

Fóbia z krásnych žien

Čo cíti muž, keď zazrie krásnu ženu? Zvýši sa mu tlak? Začne sa potiť? A čo takto malý panický záchvat k tomu? Áno, naozaj sa

Zobraziť viac

Prečo spíme?

Spánok je jednou zo základných životných potrieb každého človeka. V dnešnej dobe je však časté, že je táto potreba utláčaná do úzadia bez uvedomia si

Zobraziť viac