Ráno vstanete s relatívne dobrou náladou a zo zvedavosti, či už skôr zvyku, skontrolujete vaše sociálne siete. Skrolujete nižšie a nižšie. Z každej druhej fotky sa
V súčasnosti je bežné, že aj ľudia z panelových domov vo veľkomestách chovajú domáce zvieratká. Množstvo z nich dokonca považuje svojho maznáčika za člena rodiny
Čo cíti muž, keď zazrie krásnu ženu? Zvýši sa mu tlak? Začne sa potiť? A čo takto malý panický záchvat k tomu? Áno, naozaj sa
Spánok je jednou zo základných životných potrieb každého človeka. V dnešnej dobe je však časté, že je táto potreba utláčaná do úzadia bez uvedomia si
Či už ste muž alebo žena, určite ste sa už niekedy v živote stretli s výrokom: „Muži neplačú.“ Na prvý pohľad nevinná poznámka, ktorá formovala
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že na tomto svete nebudete večne? Že jedného dňa príde deň, kedy si budete robiť poslednú kávu, pôjdete na poslednú
Či už ste muž alebo žena, určite ste sa už niekedy v živote stretli s výrokom: „Muži neplačú.“ Na prvý pohľad nevinná poznámka, ktorá formovala niekoľko mužských generácií v podobe toxických vzorcov. Ide pritom o vzorce, ktoré sa s mužmi vlečú od synov k otcom, až po vnukov. Reč je o toxickej maskulinite.
Toxická maskulinita sa s našou spoločnosťou nesie už od 80. rokov minulého storočia. Maskulinita, teda mužské črty správania sa sú sami o sebe úplne v poriadku. Problém nastáva až vtedy, ak niektoré konkrétne prejavy maskulinity začnú ubližovať nositeľovi názoru, jeho okoliu, ale aj celej spoločnosti. Toxicita sa v tomto prípade prejavuje tak, že mužské prejavy správania sa sú vyžadované ako štandard mužnosti. Odchýlenie sa od tohto štandardu sa trestá sankciami.
„Ako by sa mal muž správať“ je v našej spoločnosti zakorenené už dlhé generácie. Určite si aj vy pamätáte, ako vám vaši otcovia a starí otcovia hovorili, že muži predsa neplačú. Takisto neprejavujú emócie, pretože to by bolo znakom slabosti. Rovnako nikdy neprosia o pomoc, pretože to by znamenalo zlyhanie a urážku mužského ega. Často sa opakujúcim vzorom toxickej maskulinity je v tomto prípade výchova vašich potomkov. Ak sa nepokúsite v sebe túto toxicitu identifikovať a skúsiť ju napraviť, je viac než pravdepodobné, že ju budete pri výchove prenášať na ďalšie generácie.
Toxická maskulinita sa prejavuje veľmi špecifickým spôsobom aj k ženám. Muži, ktorí konajú na základe týchto zaužívaných vzorov sa k ženám správajú nadradene a dominantne. Ženy nepovažujú za rovnocenné partnerky, ale za tie, ktoré majú počúvať a prispôsobovať sa. Muž v tomto prípade verí domnienke, že nikdy nemôže porozumieť žene, alebo sa nemôžu stať priateľmi. V tomto vzťahu je správne iba sexuálne napätie, ktoré považujú za správny prejav mužnosti. Ukazovanie emócií považujú za slabosť.
Podľa psychológa Karola Kleinmana je duševné zdravie mužov rovnako dôležité, ako duševné zdravie žien. Rozdiel je len v tom, že ženy sa radi o svojich pocitoch rozprávajú, no muži najradšej svoje pocity držia v sebe. Pritom je dokázané, že ľudia, ktorí o svojich problémoch a pocitoch hovoria, sú na tom duševne oveľa lepšie ako tí, čo svoje emócie potláčajú.
Podľa Kleinmana je toxická maskulinita v mužoch pestovaná už od malička. Už od útleho detstva sú chlapci vedení k tomu, aby svoje pocity držali v sebe, neprejavovali emócie, javili sa neohrozene a tvrdo. Naopak ženy sú od mala vedené k tomu, aby hovorili o svojich pocitoch. V tomto prípade nie je ohrozené ich postavenie ženy v spoločnosti, a tým pádom je to v poriadku. Dnešný svet je viac patriarchálny a predpokladá sa, že mužom musí byť v takomto svete dobre. Je to však naozaj tak? Sú muži reálne šťastní?
Človek je podľa psychológa šťastný až do momentu, kým nezistí, že je aj iná cesta. Muži neriešia veci do momentu, až kým daná situácia nezačne „horieť“. To, či sme šťastní alebo nie, zistíme až vtedy, keď šťastní byť prestaneme.
Ak ste muž a začínate sa v týchto riadkoch spoznávať, pravdepodobne ste sa zasekli v kruhu spomínanej toxicity. Ako však z tohto kola von? Prvým krokom k prelomeniu spoločenských presvedčení o mužských črtách, je váš osobný audit duševného zdravia. V tomto audite si sami musíte priznať a pripustiť, že ste v prvom rade človek, ktorý má city a nie stroj. Druhým krokom je v tomto prípade vypýtať si cielenú pomoc. Pritom je úplne jedno, či to bude váš dobrý kamarát, kňaz či terapeut. Dôležité je v tomto kroku prekonať sám seba a o danú pomoc požiadať.
Psychológ Karol Kleinman má v tomto smere určitý postoj a tento scenár neodporúča. Partner by mal byť vždy oporou, mali by ste sa vedieť porozprávať aj o ťažkých témach. V tomto prípade nie je na škodu ani občasná konštruktívna hádka. No hrať sa v tomto smere na terapeuta nie je najlepší a ani odporúčaný nápad. Ak niekto podľa Kleinmana prekračuje svoje kompetencie vo vzťahu a hrá sa na pychológa, tak to môže viac uškodiť, ako pomôcť. A to z toho dôvodu, že psychológ si berie svojho pacienta pri terapii na zodpovednosť. A práve partneri v tomto prípade na túto časť „terapie“ zabúdajú a túto zodpovednosť si na seba nechcú brať. Ak nastane vo vzťahu psychický problém, partneri by sa mali vypočuť, podporiť sa a navzájom si pomôcť, ale nikdy by sa nemali stavať do pozície psychológa či terapeuta. Vy ako partner totiž nemáte od situácie odstup a nie ste v tomto prípade objektívny. Najdôležitejšie je v tomto bode vytvoriť vášmu partnerovi bezpečné prostredie, byť k nemu priateľská a nehodnotiť ho.
Dnešná doba sa mení a generácia Z sa v tejto sfére pohybuje už oveľa otvorenejšie. Dnešná spoločnosť je k novej maskulinite viac otvorená. Vďačí tomu aj nový typ vzorov, ktoré sa nehanbia hovoriť aj o svojej ženskej stránke. Muži majú svoje novodobé vzory, ktoré otvárajú aj túto stránku mužského sveta. Známym mužským vzorom v boji proti toxickej maskulinite je aj hollywoodsky herec George Clooney. Clooney otvorene hovoril o svojich manželských problémoch, takisto navštívil s manželkou párového psychológa, ktorý im so vzťahovou krízou pomohol.
Rovnako ďalším kľúčom k oprosteniu sa od toxickej maskulinity je aj prijatie novej netoxickej maskulinity. Ide o optimálny stav, v ktorom by ženy v sebe prijali svoju ženskú a mužskú stránku. Takisto muži by v sebe prijali stránky oboch pohlaví. Problém je však v tejto teórií u mužov, ktorí sa boja v sebe prijať aj ženskú stránku ich osobnosti. Každý muž má v sebe mužský a ženský svet, čiže mužskú a ženskú stránku. Kľ’účom je pomenovať svoje slabé stránky, čo je takzvane netoxicko maskulínne. Ide o vlastnosti, ktoré nie sú vyslovene ženské, ale dotvárajú komplexnosť osobnosti. Ide napríklad o priznanie si chyby, že sa vám niečo nepodarilo, že neviete správnu cestu, či priznanie si, že si v určitých životných chvíľach potrebujete poplakať. Priznať si túto stránku osobnosti je tou správnou cestou a prvým krokom k prekonaniu toxickej maskulinity.
Chceš vedieť o našich novinkách? Prihlás sa na odber a my ti ich všetky pošleme priamo do mailu
Páči sa ti článok? Zdieľaj ho s kamošmi na sociálnych sieťach
Ráno vstanete s relatívne dobrou náladou a zo zvedavosti, či už skôr zvyku, skontrolujete vaše sociálne siete. Skrolujete nižšie a nižšie. Z každej druhej fotky sa
V súčasnosti je bežné, že aj ľudia z panelových domov vo veľkomestách chovajú domáce zvieratká. Množstvo z nich dokonca považuje svojho maznáčika za člena rodiny
Čo cíti muž, keď zazrie krásnu ženu? Zvýši sa mu tlak? Začne sa potiť? A čo takto malý panický záchvat k tomu? Áno, naozaj sa
Spánok je jednou zo základných životných potrieb každého človeka. V dnešnej dobe je však časté, že je táto potreba utláčaná do úzadia bez uvedomia si
Či už ste muž alebo žena, určite ste sa už niekedy v živote stretli s výrokom: „Muži neplačú.“ Na prvý pohľad nevinná poznámka, ktorá formovala
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že na tomto svete nebudete večne? Že jedného dňa príde deň, kedy si budete robiť poslednú kávu, pôjdete na poslednú
| Cookie | Typ | Dĺžka trvania | Popis |
|---|---|---|---|
| Google analytics | third party | 1 deň |
