Nenávisť, klebety a odsudzovanie. Prečo spolu ženy neustále bojujú?

Nie je jednoduché si to priznať, no ženy sú k intrigánskemu chovaniu akosi geneticky predurčené. Príroda nás vytvorila tak, aby sme sa posnažili nájsť si toho najlepšieho muža. A tak, milé ženy, medzi sebou, vedome či nevedome bojujeme.

Ženský princíp boja je od toho mužského celkom odlišný. Muži vyzvú svojho rivala k priamej konfrontácii. Ich cieľom je nad ním verejne zvíťaziť a tak získať obdiv ženy. Ženy, naopak, volia rafinovanejšiu no menej čestnú taktiku. Klebety a intrigy využívajú k tomu, aby svoje súperky, v očiach mužov no aj iných žien, ponížili. Tam, kde sa muži snažia vyhrať tak, aby to všetci videli, sa ženy naopak snažia potupiť svoje sokyne nenápadne.

Kde sa v nás ale to intrigánske chovanie berie?

Dievčatá sú už od detstva vedené k tomu, aby boli milé, jemné, nápomocné a vyhýbali sa konfliktom. Mnoho žien preto nevie otvorene vyjadriť odlišný názor či nesúhlas. Namiesto toho volia intrigánsky, vypočítavý spôsob jednania a využívajú takzvané ženské zbrane.

Podobné správanie zvyknú využívať najmä menej sebavedomé ženy, ktoré nemajú dôveru vo svoje schopnosti. Snažia sa teda očierňovať či zhadzovať správanie iných žien vo svojom okolí. Pokiaľ sa im nedarí zdokonaliť seba, využívajú podlé zhadzovanie konkurencie. Jednoducho povedané, ak ste nešťastná vo vašom vzťahu a neviete to zmeniť, máte tendenciu narúšať, ohovárať a hľadať chyby na šťastných vzťahoch iných žien.

To však neznamená, že sa ženy takto zákonite musia chovať. Je možné s tým bojovať, potlačiť naše vrodené správanie a nebyť kravou. Súčasná doba totiž ženám ponúka aj iný spôsob boja – sebazdokonaľovanie. K vytúženému cieľu v podobe lepšej práce či partnera sa dá dostať aj prácou na sebe samej.

História

Presvedčenie, že ženy v skutočnosti tajne nenávidia jedna druhú má dlhú históriu. Po stáročia sa verilo, že skutočné priateľstvá medzi ženami neexistujú a že ženy nie sú schopné vytvoriť pevné ženské puto, pretože medzi sebou nevedia prestať bojovať ako rivalky. Krátkodobé a hašterivé ženské priateľstvá boli vnímané len ako príprava na zväzok s mužom. Tomuto faktu nasvedčuje aj nespočetné množstvo vtipov, ktoré o takzvanom ženskom priateľstve vzniklo.

V uplynulom desaťročí sociologické výskumy preukázali, že šikanovanie medzi dievčatami má formu slovného či citového boja na rozdiel od fyzickej agresie, ktorou si svoje konflikty riešia chlapci. Spomeňte si na časy základnej školy, keď sa na dvore stretávala skupinka dievčat. Ak ste boli nejakým spôsobom v nemilosti, dievčatá sa vám otočili chrbtom a boli ste mimo hru. Namiesto toho ste sa o sebe dozvedeli z klebiet, ktoré kolovali po škole. U chlapcov to bolo celkom iné. Tí sa počkali pred školou a vyriešili to päsťami.

Takzvaná "kamoška" a jej "dobre" mienené rady

S takzvanou kamarátkou sme sa stretli asi všetky. Slečna, ktorá pri každej neprajnej poznámke na vašu adresu nezabudne dodať vyjadrenia typu: „Ale veď ja ti chcem len dobre. Ja ti chcem len pomôcť. Ja som priateľská. Tieto ohováračky idú úplne mimo mňa, nemám to rada. Ja ani neviem, čo to je ženská rivalita. So mnou nemal nikdy nikto problém.“

Takáto slečna všade som bola, všetko som videla, všetko viem a na všetko mám názor sa už pár krát objavila aj v mojom živote. Naposledy to vyzeralo asi takto:

Na návštevu k nám prišla priateľova kamarátka. Hneď ako si sadla tak na mňa šplechla otázku, či už som zamestnaná. Zahanbene som odpovedala, že ešte nie. Je to náročná situácia, ktorá ma veľmi trápi a nepotrebujem o nej hovoriť s každým na posedenie. Ona to však nevnímala rovnako. Rovno predo mnou si otvorila stránku na Profesii a začala komentovať každú ponuku. „Pozri, tu hľadajú sekretárku. Asi by si musela spávať so šéfom, ale aspoň by si mala prácu… A tu, pozri tu hľadajú zapisovateľku na súd. Veď máš dve ruky a písať vieš, či? Alebo tuto, tu hľadajú manipulačného pracovníka na vysokozdvižný vozík. Veď vodičák máš. Či? Aký rozdiel je v šoférovaní auta a vozíka? Ten vozík bude určite bezpečnejší. Aspoň nebudeš jazdiť v premávke. Počula som, že aj toho sa bojíš. Ale vidíš to, veď práce je veľa. Vieš ako to mne pripadá? Tebe sa určite len nechce pracovať že?“

Čistá spoločenská smrť. Chcela som sa brániť. Oponovať jej, že to nie je tak, ako to vyzerá, len je jednoducho zlá doba. Nakoniec som ju v tom nechala. A ona pokračovala o platení nájmu a potravín a ako náročné to so mnou musí mať môj priateľ, keď som nezamestnaná. Na záver dodala, že dúfa, že nie som len jedna z tých zlatokopiek, čo sa prisajú na chlapa a už nikdy si nenájdu prácu.

Ak sa náhodou stanete obeťou takejto ženy, je dôležité si uvedomiť, že najlepšou obranou nie je útok ale skôr nevšímanie. Proste tie klebety a intrigy ignorujte a robte to, čo vám pripomenie vašu hodnotu. Akonáhle si budete samy sebou isté, budete mať zdravé sebavedomie, klebety vás nemôžu ohroziť. Keď vaša súperka uvidí, že sú jej intrigy bez odozvy, pravdepodobne si nájde inú obeť.

O pár týždňov som zistila, že táto slečna má sama problémy vo svojom osobnom živote. Prácu síce má, no doma s priateľom im to už dlho neklape. Svoju frustráciu si teda vybíja na mne a snaží sa očierniť moje správanie v očiach môjho priateľa a jeho kamarátov.

Prečo toľká rivalita?

Rivalita medzi ženami dokáže byť potencionálne nebezpečná. Aj banálne udalosti dokážu spôsobiť nenávisť, kvôli ktorej sa rivalky uchýlia k nepekným útokom. Určite sa každá z nás stretla s takým prípadom. Od môjho zážitku s návštevou, cez urážky od vašej svokry, kolegyne z práce či rovno vašej nadriadenej… príkladov je viac než dosť.

Ak sme silné, máme zdravé sebavedomie, dobrú výplatu alebo šťastný vzťah potom sme kravy. Najväčším problémom však je, že najčastejšie sa týmto pomenovaním nazývame navzájom my, ženy. Nálepka kravy nás potom núti byť menej sebavedomými, menej pracovitými, menej úspešnými, pretože nechceme byť opäť tou kravou v očiach iných žien.

Koľkokrát ste sa stretli na káve s kamarátkami a jedna z nich o inej žene povedala „tá krava“? Ale čo ak to vôbec nie je krava? Možno je len milšia, viac čestná či ohromne pracovitá? Pokiaľ je tou kravou len preto, že má šťastnejší vzťah ako vy či lepšiu prácu ako vy, potom je problém niekde úplne inde.

Nárast počtu agresívnych žien podľa amerického experta spôsobuje nedostatok dobrých mužov vhodných na manželstvo. Ženy tak bojujú o toho svojho, ako sa len dá. V ženskej populácii pribúdajú manipulátorky, ktoré sa snažia ovládať všetkých okolo seba.

Podľa americkej psychologičky Maryanne Fisher používajú ženy, pri súperení o priazeň o muža, dve hlavné stratégie. Prvou je vlastné vylepšovanie napríklad držanie diéty či návšteva kaderníka. Druhou je zhadzovanie konkurencie.

Prečo si to robíme?

Každá z nás je tak trochu žiarlivá a preto chceme jedna druhú ponižovať. Vo všetkom chceme byť dokonalé a to je naozaj veľmi ťažké. Prečo by sme ale mali nazývať naše „sestry“ kravami? Ak počúvame o žene, ktorá má milujúceho manžela či skvelú pracovnú pozíciu, nehovorme jej hneď krava. Skúsme sa radšej zamyslieť, čo by sme mohli urobiť my, aby sme dosiahli rovnaký úspech.

Nájsť na inej žene to najhoršie a dávať jej to najavo, je len ukážkou našej vlastnej slabosti. Spokojná žena necíti potrebu potápať nikoho, týmto počinom sa len zvýrazňujú naše vlastné obavy. Podstatné je uvedomiť si, že každá máme svoje vlastné problémy a je nefér hádzať ich na druhých. V ženskom kolektíve o to viac. Pretože my ženy sa z nejakého smutného dôvodu neustále hodnotíme.

Vedci z Kalifornskej univerzity sa snažili objasniť, ako sa správame, keď niekoho ohovárame. Sledovali 500 dobrovoľníkov, ktorí boli ochotní nechať zaznamenávať ich konverzácie. Vedci ako ohováranie klasifikovali každý dialóg, v ktorom sa hovorilo o ľuďoch, ktorí v miestnosti neboli prítomní. V troch štvrtinách prípadov išlo o neutrálny dialóg, kedy si ľudia len vymieňali informácie o iných osobách. Dialógy s negatívnymi klebetami tvorili v štúdii 15 percent konverzácií. Výsledky štúdie svedčia o tom, že sme všetci tak trochu klebetníci. V priemere strávime 14 percent času tým, že hovoríme o niekom v jeho neprítomnosti. Denne potom strávime 52 minút tým, že komentujeme skutky druhých, klebetíme o nejakej celebrite alebo jednoducho hovoríme niečo, čo sa netýka priamo nás. Autorka štúdie tiež konštatuje, že to nie sú ženy, ktoré najviac klebetia. Ženy skutočne hovoria viac ako muži, no len v neutrálnej konverzácii. Pri ohováraní sú na tom obe pohlavia rovnako.

Holandskí vedci zas zistili, že počúvanie negatívnych historiek o druhých nám pomáha adaptovať sa v prostredí, v ktorom žijeme či pracujeme. Keď počúvame ohováranie, porovnávame sa zároveň s osobou, ktorá je predmetom ohovárania. Núti nás to uvažovať o našom živote či práci, ale aj rásť a zlepšovať sa.

Keď ide o veľké veci, dokážeme sa vzájomne podporiť. V každodennom živote však my ženy medzi sebou s podporou zaobchádzame ako s drahým kovom, ktorý je potrebné chrániť pred opotrebovaním. Ako by sme si ju nechávali na horšie časy. Jej prejavy často zámerne bojkotujeme a na povrch nechávame vyplávať negatívne vlastnosti, kvôli ktorým potom oprávnene dostávame nálepku kráv. Stávajú sa z nás súperky, ktoré sa navzájom ohrozujú a idú si po krku, namiesto toho, aby spolupracovali.

Práca a ženské kolektívy

K ženským pracovným kolektívom doslova prischli slová ako intrigy, ohováranie či konflikty. Pri jeho zmienke sa väčšine ľudí vybaví jeho negatívna stránka. Prehnané emócie, ohováranie, žiarlivosť. To všetko súvisí so samotným sebavedomím žien. Tie si totiž na seba kladú tak vysoké nároky, že sú v skutočnosti nedosiahnuteľné. Za dostatočne dobré sa považujú len v prípade, ak podávajú excelentné výkony a dosahujú skvelé výsledky. Povinnosti plnia načas, nerobia chyby, dostáva sa im uznania od nadriadených. Na pracovisku to však nekončí. Prehnané nároky majú na seba aj v iných úlohách. Snažia sa byť skvelými matkami, manželkami, dcérami, sestrami či priateľkami. Pokiaľ sa však ženú za touto ilúziou dokonalosti a ideálneho stavu, samy sa oberajú o energiu a sebadôveru. Ak sa im darí poukazovať na nedostatky svojich kolegýň, krátkodobo sa cítia ako tie lepšie. Ich ego dostáva odmenu.

Na vedúcich pozíciách sedia asi štyri percentá žien. Na čele firiem, korporácií aj štátov sú prevažne muži. Kritika tohto stavu by bola na mieste, ak by to vlastne nebola chyba žien. Taký muž ide po práci na bedminton, ďalší na bicykel alebo na golf a potom do baru. Všade sa stretáva s inými mužmi a kolegami, prehodí pár slov, zistí, čo sa im podarilo a čo nie. Moderne to môžeme nazývať networking. Muži si vytvárajú kontakty, spoznávajú sa, navzájom si predávajú informácie či skúsenosti, vďaka ktorým v rebríčku postupujú rýchlejšie ako ženy, ktoré „nenetworkujú“. Keď sa v práci uvoľní miesto alebo vznikne nová pozícia, zákonite ju obsadí preverený kandidát z pánskych stretnutí. Aj preto je na vysokých pozíciách tak málo žien. Ženy sú primárne vnímané ako opatrovateľky detí i ostatných členov rodiny. Keď pracujú, nemajú čas ani energiu, aby po práci ešte vyrazili na tenis či golf a stretávali sa s ostatnými. Preto je potrebné do starostlivosti o rodinu a domácnosť zapájať aj mužov.

Ak už sa žena dostane na vedúcu pozíciu, často býva neprípustná a chladná, alebo naopak temperamentná až cholerická. Podriadené zavalí množstvom náročných úloh a krátkych termínov. Alebo naopak, neprideľuje im žiadne úlohy a potom sa sťažuje, že podriadené nič nezvládajú.

Základná definícia syndrómu včelej kráľovnej uvádza, že sa týka žien vo vyšších pozíciách, ktoré sa chovajú k podriadeným ženám horšie alebo prísnejšie ako k mužom, v inej variante sa špecificky bránia tomu, aby akejkoľvek inej žene pomohli v kariérnom postupe.

Hrajú celú škálu ďalších hier, a keď ich pozorne sledujete, zistíte, že ku svojim ženským podriadeným sa chovajú veľmi zle. Včelie kráľovné sa vyskytujú v politike, korporátoch, na úradoch… Čím vyššiu pozíciu majú, tým viac negatívnych emócií vzbudzujú.

Výskumy ukazujú, že kolektívy vedené ženou sa môžu vyznačovať vyššou mierou stresu a že ženy tento stres môžu pociťovať ešte intenzívnejšie. Ďalej sa javí, že ženy, ktorým šéfovala včelia kráľovná, môžu tento vzorec napodobňovať a v prípade kariérneho postupu sa chovať podobne, alebo na snahu o kariérny postup úplne rezignujú. V dôsledku odlišného zachádzania môže byť u žien prehliadnutý alebo opomenutý potencionálne významný talent.

Vedzte ale, že ona to tiež nemá ľahké. Keď sa žena dostane do vedúcej pozície, máloktorá iná žena o nej s uznaním povie: „Tá je naozaj šikovná!“ Skôr od nej budete počuť: „Kto vie, s kým spala…“

Byť ženou, ktorá buduje svoju kariéru, je iné, než pohybovať sa vo svete práce ako muž. Od mužov sa prirodzene očakáva, že budú v práci úspešní. Od žien až toľko nie. Svoj vplyv na to má aj výchova, ktorá naprogramovala mužov na výkony a ženy na vzťahy.

Ak sa stretávate s intrigami a klebetami zo strany žien, no vy ste ambiciózna, húževnatá a úspešná, nevnímajte to ako problém. Nekazte si vaše dni nepríjemnými komentármi od žien, ktoré sú menej šťastné, úspešné, či menej sebavedomé ako vy. Aj ony raz pochopia, že začať treba od seba. Ak ste vy na mieste ženy, ktorá šíri klebety, skúste sa zamyslieť, odkiaľ to pramení? Vyjadrujete sa nepekne o postave inej ženy? Možno len nie ste spokojná s tou svojou. Prekáža vám, že iná žena má milujúceho muža? Možno vás ten váš zanedbáva. Všetky tieto veci si ale podvedome uvedomujeme. Čo ak by sme namiesto neprajných rečí pracovali radšej na vlastných problémoch? Veď každá z nás môže byť šťastná, vyrovnaná a úspešná. Len treba chcieť.

V pekle existuje špeciálne miesto pre ženy, ktoré si nepomáhajú. – Madeleine Albright

Chceš vedieť o našich novinkách? Prihlás sa na odber a my ti ich všetky pošleme priamo do mailu

Podpor nás zdieľaním

Páči sa ti článok? Zdieľaj ho s kamošmi na sociálnych sieťach

Páčil sa ti článok? Aj tieto by ťa mohli zaujať.

Ako sociálne siete ničia naše št’astie a duševnú pohodu

Denisa 5 januára, 2022

Ráno vstanete s relatívne dobrou náladou a zo zvedavosti, či už skôr zvyku, skontrolujete vaše sociálne siete. Skrolujete nižšie a nižšie. Z každej druhej fotky sa

Zobraziť viac

Sú domáci maznáčikovia dobrý alebo zlý nápad?

Erika Repková 3 januára, 2022

V súčasnosti je bežné, že aj ľudia z panelových domov vo veľkomestách chovajú domáce zvieratká. Množstvo z nich dokonca považuje svojho maznáčika za člena rodiny

Zobraziť viac