Monogamia vždy bola a vždy bude náročným sľubom medzi dvoma partnermi, ktorí sa pre tento sľub rozhodnú. Niektoré vzťahy preto môže časom poznačiť nevera, iné sa dohodnú na otvorenom vzťahu, v krajinách s islamským vierovyznaním je naopak povolená polygamia. Niektorí partneri na to idú úplne inak a dohodnú sa na polyamórii. Voľba, či sa dáte na monogamnú alebo polyamorickú dráhu závisí od toho, ako ste boli ako dieťa vychovaný, aké máte potreby a ako potrebujete byť ako osoba uisťovaný, že ste milovaný.
Keď sa povie polyamória
Polyamória pochádza z gréckeho slova poly (mnoho) a latinského amor (láska) a je definovaná ako životný štýl, kedy osoba žije vo viacerých milostných vzťahoch súčasne. Jedná sa o druh nemonogamného súžitia, ktorý je založený na rešpekte a akceptácii ďalších vzťahov. Stúpenci tohto životného štýlu zastávajú názor, že je možné žiť súčasne v niekoľkých plnohodnotných vzťahoch so vzájomným súhlasom všetkých zúčastnených. V týchto vzťahoch nemusí byť jeden vzťah nadradený druhému, ale môžu byť na rovnakej úrovni. O polyamorických vzťahoch sa začalo hovoriť ako o 3-tej vlne sexuálnej revolúcie.
Je monogamia pre ľudí prirodzená?
Český párový terapeut Jan Vojtko vo svojej knihe Vzťahy a mýty hovorí, že z biologického hľadiska monogamia nie je vrodená. Monogamia funguje iba určitú dobu a to za účelom poistiť si reprodukciu druhu. Vojtko ďalej hovorí, že keď sa do niekoho zamilujete, je to spôsobené tým, že si po genetickej rovine voniate a dokážete to rozpoznať na základe feromónov. Keď si partneri navzájom voňajú, je to signálom prírody k účelovému odovzdaniu genetickej výbavy potomstvu.
Vojtko na margo monogamie ďalej uvádza:
„Mať jedného partnera na celý život nie je teda dané prírodou, ale sociálnymi potrebami a historickými voľbami. Byť s niekým na celý život. je voľba. Monogamia má skôr politický a ekonomický základ a je historicky veľmi mladá.“
Ako polyamória funguje v praxi?
Známa česká herečka Tereza Ťežká z filmu V síti je vyznávačkou polyamórie a so svojim manželom majú ešte priateľku Aňu. V tomto milostnom „trojuholníku“ fungujú tri paralelné a prepojené, plnohodnotné milostné vzťahy. Herečka hovorí o tom, že polyamorickí partneri fungujú podobne ako monogamní partneri – pozerajú spolu seriály, varia nedeľný obed, rozprávajú sa na rôzne témy. Dokonca spoločne plánujú budúcnosť, aj napriek tomu, že sa už naučili žiť viac v prítomnosti. Jediným rozdielom v tomto zväzku je teda len to, že fungujú súčasne s ďalšími plnohodnotnými vzťahmi.
Polyamorický vzťah je založený na vzájomnej dôvere a prvotriednej komunikácii. Vo vzťahoch, kde sú dve osoby, často dochádza k nejasnostiam a domýšľaniu, čo ten druhý chcel povedať. V polyamorických vzťahoch si nejasnosť v komunikácii nemôžete dovoliť a preto to, čo sa povedalo, aj platí.
Hlavnou charakteristikou tohto vzťahu je to, že všetci partneri musia s týmto životným štýlom súhlasiť a všetci partneri o sebe navzájom vedia. V neposlednom rade im tento životný štýl musí prinášať radosť, inak nemá zmysel a nejedná sa o polyamóriu.
Ako to je so sexom?
Tereza vo svojich livestreamoch na Instagrame neobišla ani túto tému a hovorí:
„Určite nejde o žiaden grupáč. Ako do každého plnohodnotného vzťahu, aj do polyamorického vzťahu sex určite patrí. Takže áno, spíme spolu.“
Existujú však aj nesexuálne polyamorické vzťahy, v ktorých ľudia intimitu vnímajú ako rozšírenú predstavu, ktorá nie je orientovaná na sex. V niektorých nesexuálnych vzťahoch môže hrať určitú rolu príťažlivosť, flirtovanie, sexuálne napätie, erotické dotyky alebo romantika. V iných nesexuálnych vzťahoch nehrá sex žiadnu úlohu, napriek tomu, že sa ľudia v nich zúčastnení považujú za partnerov, dokonca za primárnych partnerov. V knihe Opening up od Tristany Taormino vysvetľuje 35 ročná právnička Elizabeth svoj nesexuálny polyamorický vzťah takto:
„Svoju najlepšiu priateľku nazývam tiež „sekundárnou partnerkou“, na základe nášho emočného prepojenia, môjho pocitu zodpovednosti, ktorý k nej cítim a každodennej blízkosti, ktorá nás spája. To, či spolu máme alebo nemáme sex neovplyvňuje našu vzájomnú oddanosť v emocionálnej rovine, meni to iba spôsob, ako svoje pocity dávame najavo.“
Problémy polyamorických vzťahov
Tak ako každý vzťah, ani polyamorické vzťahy nie sú výnimkou a majú svoje problémy. Tereza so svojim manželom a priateľkou opisuje tieto problémy ako typické problémy klasických párov. Polyamória má však aj svoje špecifické problémy, ktoré vyplývajú z uznávania tohto životného štýlu.
Prvým problémom je to, že novovznikajúci vzťah môže trpieť pocitom, že nemá toľko spoločných zážitkov, ako ten starý, prvotný vzťah a môže sa cítiť ukrátene. Všetko je to však iba o trpezlivosti, kým si nový vzťah tieto spoločné chvíle spoločne vytvorí.
Druhý problém je zameraný na komunikáciu. Komunikácia musí byť v polyamorických vzťahoch ukážková, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia a nevznikalo tak zbytočné napätie medzi partnermi. Takisto aj komunikácia o emóciách by nemala byť v týchto vzťahoch problémom a mala by fungovať.
Veľkým problémom, ktorý Tereza vidí v polyamorických vzťahoch je aj zlá organizácia času, takzvaný time management. Polyamorický vzťah je tak, ako monogamný vzťah založený na plnohodnotnosti, preto je potrebné, aby sa čas medzi partnerov delil spravodlivo a kvalitne.
Ďalší problém v polyamorickom vzťahu, ktorý Tereza uvádza, sú zmeny vzorcov správania dlhodobých partnerov v rôznych situáciách. Každý vzťah má svoju energiu a tá ovplyvňuje správanie človeka. Čo bolo doteraz zaužívané v dlhodobom vzťahu sa môže v novom vzťahu riešiť úplne inak a partner môže mať iný postoj k situácii.
Žiarlivosť a majetnícke sklony
Téma žiarlivosti neobchádza ani polyamorické vzťahy. Ak náhodou medzi polyamorickými partnermi vznikne žiarlivosť, je dobré sa o tejto situácii hneď porozprávať a vykomunikovať si ju. Žiarlivosť všeobecne vyplýva z obavy človeka, že niekto druhý je lepší ako on, alebo že môže dať partnerovi niečo, čo mu dotyčný nedokáže dať. Žiarlivosť môže takisto súvisieť s pocitom menejcennosti a z nej vyplývajúcej obavy. Z tohto dôvodu by sa do polyamorického vzťahu ale aj monogamného vzťahu malo vstupovať až vtedy, keď je človek sám so sebou spokojný, vyrovnaný a má sa rád. Až potom človek dokáže milovať ďalšieho človeka alebo viacerých ľudí v plnohodnotnom zväzku. Niektorí ľudia však môžu byť tak, ako napríklad Tereza, od prírody nemajetnícky a nepociťovať emóciu žiarlivosti.
Záver
Polyamorický vzťah naozaj nie je pre každého. Mal by doňho vstupovať len človek, ktorý vie kto je, je so sebou spokojný a emočne vyrovnaný. Polyamorický vzťah má peknú myšlienku, že lásku je možné plnohodnotne deliť medzi viacerých ľudí a hlavnou prioritou by malo byť šťastie a spokojnosť všetkých zúčastnených. Tieto vzťahy sa momentálne dostávajú do popredia a neobchádzajú ani známe tváre showbiznisu. Patria medzi nich napríklad herečka Bella Thorne či herci Nico Tortorella a Baron Vaughn.