Bežkyňa Ivka: Na behu Od Tatier k Dunaju som zažila atmosféru nočného behu. Napriek strachu z tmy som bežala temným lesom

V jednom rozhovore nazvali aj teba profesionálnou bežkyňou. Čo to podľa teba znamená byť profesionálny bežec?

To, že ma tak nazvali bola hlúposť. Viem, ktorý článok máš na mysli. Za profesionálneho bežca považujem človeka, ktorý sa tým vie uživiť. Ako som už spomínala, v dnešnej dobe je náročné sa športom živiť. Reálne je toho schopná len nejaká svetová elita. Tá dostane veľké peniaze napríklad za to, ak zabehne svetový rekord. Napríklad na olympiáde. Takých bežcov beriem ako profesionálov. Ja sa medzi nich určite neradím. 

Na strednú školu s tebou chodil aj Patrik Čurila. On sa teraz pripravuje na triatlon a zároveň trénuje ľudí. Máš aj ty ambície stať sa trénerkou?

Patrik so mnou chodil do školy, no do inej triedy. Osobne ho teda veľmi nepoznám. Trénovaniu sa do budúcnosti vôbec nebránim. Chcela by som si na to však spraviť nejaký kurz. Momentálne na to nemám ani dostatok skúseností. Zdá sa, že v dnešnej dobe je jednoduché stať sa trénerom. Robia to ľudia, ktorí študovali FTVŠ, alebo niekedy robili nejaký šport. Podľa mňa ale taký človek nemá dostatok skúseností. Hlavne ak je tak starý ako ja. Na Slovensku je veľmi málo trénerov, ktorí sú naozaj dobrí. Len pár z nich má spravené kurzy či certifikáty. A o tréneroch vo fitku ani nehovorím. Viem ako sa v dnešnej dobe robia tréningové plány a jedálničky. Tréner každému napíše skoro to isté, len tam zmení meno. Ja sama by som už vedela niekomu spraviť tréningový plán, vďaka ktorému by sa zlepšil. Hlavne ak by to bol nebežec. Dá sa to.

Ja som mala takého trénera vo fitku. V minulosti sa venoval basketbalu a po zranení kolena musel prestať hrať. Začal teda trénovať ľudí. Mám pocit, že bol dokonca mladší odo mňa. Na cvičenie sa nemôžem sťažovať, keďže som bola začiatočník a robila som len ľahké úkony. Problém prišiel, keď som si dala vypracovať jedálniček. Hovorila som mu, že som vegetariánka a mám intoleranciu na laktózu. Môj jedálniček ale vyskladal zo samého kuracieho či morčacieho mäsa, tvarohu a cottage cheesu. Vtedy som sa zasmiala. Uvedomila som si, že asi zafungovala metóda copy – paste. Z toho fitka som odišla a trénera som vymenila. Jedálniček si už nedávam spraviť. To, čo mi tam nakopírujú oni si viem spraviť aj sama. A zadarmo.

Áno. Toto poznám. Pokiaľ nemáš odporúčanie na dobrého trénera, tak je ho vo fitku  veľmi náročné vôbec nájsť. Keď som videla, akým štýlom fungujú tréneri v moderných fitness centrách…  s klientom sa tam pol hodinu rozprávajú a popri tom urobia zopár cvikov. Odmietam za to platiť 10 eur. Veď by som odchádzala s pocitom, že som ani necvičila. Oni sa tam naozaj viac vykecávajú, ako reálne cvičia.

Čo chceš behom dosiahnuť? Zdravie, kondíciu, pocit slobody alebo jednoducho chceš mať možnosť vyhrávať?

Rada si idem po práci zabehať. Pomáha mi to vypnúť a vyčistiť si hlavu. Je to dobrá psychohygiena. Tiež mám ambície zlepšovať sa. Momentálne som od behu mala menšiu pauzu. Od príchodu korony som prežívala ťažšie obdobie. Cítila som sa demotivovaná. Všade som videla ako ľudia počas karantény cvičia a chodia behať. Ja som vtedy celý deň presedela pri počítači a nemala som na nič chuť. Tiež som pribrala nejaké kilogramy a behalo sa mi ťažšie. Bolo pre mňa náročné začať opäť behať. Pri behu je totiž cítiť každé kilo. Teraz sa snažím dostať späť do formy. Na jar by som totiž chcela ísť na nejaké preteky a podať pri tom dobrý výkon.

Hovoríš teda, že si paradoxne počas korony, keď všetci na sociálnych sieťach cvičili, športovať prestala?

Áno. Vtedy som si prechádzala nejakou krízou. Nevedela som čo bude v práci. Tiež som riešila sťahovanie k priateľovi. Bolo to náročné obdobie. Chvíľu som aj ľutovala, že som sa na to takto vykašľala. Už som sa s tým ale zmierila a beriem to tak, ako to je. Asi to tak malo byť.

Na Instagrame si spomínala, že si mala problémy s výdržou a pri behu si nevládala. O pár týždňov na to si už bežala pretek Od Tatier k Dunaju. Ako si sa tak rýchlo dostala do formy?

Pauzu som mala asi dva či tri mesiace. Po nej som sa pomaly rozbiehala. Na začiatku som nevládala. Robilo mi problém odbehnúť aj kilometer. Cítila som sa ťažko. Videla som, že som na tom zle a nevedela som, čo s tým mám robiť. Bola som nahnevaná. Veľmi som bojovala s tým, aby som sa opäť namotivovala. Veľa som trénovala a cítila som, že už opäť vládzem odbehnúť viac. Pretek Od Tatier k Dunaju som teda brala ako test. Išla som tam bez očakávaní. Nakoniec som zo seba bola prekvapená. Zabehla som to celkom slušne.

Beh Od Tatier k Dunaju je štafetový beh pri ktorom sa musí odbehnúť 345 kilometrov. Aké to bolo a ako to prebiehalo?

Bol to môj druhý beh Od Tatier k Dunaju. Prvýkrát som bola v tíme, ktorému išlo o čas. Mali sme ambície umiestniť sa. Tento rok bola pre mňa účasť úplne nečakaná. Akurát som mala bežeckú pauzu. Neverila som tomu, že by som zvládla odbehnúť takú trasu. V tíme nás bolo 12. Každý z nás musel odbehnúť 3 úseky, ktoré mali od 7 do 10 kilometrov. Človek teda za dva dni odbehne 30 kilometrov. Málo spí, nemá poriadne čas na regeneráciu. Celý ten režim je veľmi hektický. Tento rok nám, ako tímu, o nič nešlo. Chceli sme sa najmä zabaviť. Aj kvôli tomu som s účasťou súhlasila. Išli sme si to tam jednoducho užiť. Zišla sa nás skvelá partia a ja som to brala ako pekný zážitok. Popri behu vidíš celé Slovensko. Beháš na netradičných miestach, na ktorých by si bežne nebehala – napríklad v noci v lese.